Príprava podkladu
Podklad musí byť vyzretý, bez prachu, mastnoty, zvyškov oddebňovacích a odformovacích prostriedkov, výkvetov, pľuzgierov a odlupujúcich sa miest, biotického napadnutia a aktívnych trhlín v ploche. Nedostatky podkladu je potrebné pred začiatkom vlastných prác včas odstrániť.
Montáž soklovej (zakladacej) lišty
Pre montáž je doporučené použiť soklové lišty z duralového plechu hrúbky minimálne 0,8 mm. Rozmery profilu soklovej lišty musia zodpovedať hrúbke dosky tepelnej izolácie. Soklová lišta sa kotví do podkladu obvykle pomocou zatĺkacích hmoždiniek. Nosnú funkciu zvolenej hmoždinky v konkrétnom podklade je však nutné overiť. Hmoždinky sú od seba vzdialené podľa profilu lišty a typu podkladu v rozmedzí 300 – 500 mm. Nerovnosti podkladu je možné kompenzovať vkladaním vymedzovacích podložiek pod lištu v mieste kotvenia hmoždinkou. K pozdĺžnemu napojeniu (stykovaniu) líšt sa používajú plastové spojky. Je zakázané stykovať soklovú lištu na nároží alebo v kútoch.
Soklová lišta pre izolant z EPS alebo MW musí byť minimálne 250 mm nad úrovňou priľahlého terénu. Prípadnú škáru medzi soklovou lištou a podkladovým murivom je nutné vždy vyplniť (nízko-expanznou PU penou).
Lepenie tepelno-izolačných dosiek
- Základný spôsob – po obvode dosky sa nanesie priebežný pás široký minimálne 5 cm a k tomu na ploche dosky 3 – 4 terče.
- Celoplošné nanášanie – zubatou stierkou, používa sa iba pri rovinnom podklade.
- Strojové nanášanie – po obvode sa vytvorí priebežný pás 5 cm a na ploche osky kľukatý pás.
 |
 |
 |
Lepiaca malta nesmie byť nanesená na bočných plochách izolačných dosiek, ani sa nesmie pri lepení vytlačiť do škár medzi nimi. Dosky kladieme od soklovej lišty vzostupne na väzbu v ploche i na nárožiach. Dosky sa lepia tesne k sebe. Pokiaľ sa používajú zbytky dosiek, musia mať vždy celý rozmer výšky dosky a šírku pri polystyréne minimálne 150 mm a pri minerálnej vlne minimálne 250 mm.
Nalepené dosky z minerálnej vlny by nikdy nemali zostať bez ochrany proti zrážkovej vode. Spotreba lepiacej malty pre lepení dosiek je 3-5 kg suchej zmesi na 1m2 podľa kvality a rovinatosti podkladu.
Mechanické kotvenie tepelno-izolačnej vrstvy hmoždinkami
S technologickou prestávkou 
minimálne 48 hodín od nalepenia prevedieme mechanické kotvenie nalepenej vrstvy izolantu k podkladu pomocou plastových tanierových hmoždiniek. Počet, typ a rozmiestnenie na ploche určuje kotevný plán v závislosti od druhu izolantu a konkrétnych podmienkach stavby.
- minimálna technologická prestávka medzi nalepením dosiek izolantu a zahájením prác na kotvení je 48 hodín
- druh, typ, rozmery a rozmiestnenie hmoždiniek určuje projektová dokumentácia pre konrétny zatepľovaný objekt
- dosky z polystyrénu (EPS) je možné kotviť hmoždinkami s plastovým i kovovým rozperným tŕňom
- dosky z minerálnej vlny (MW) je možné kotviť výhradne hmoždinkami s kovovým rozperným tŕňom
- pri izolante z minerálnej vlny hrúbky nad 120 mm sa odporúča použitie hmoždiniek so skrutkovacím kovovým tŕňom
- os vyvŕtaného otvoru pre hmoždinku musí byť kolmá na podklad
- osadzovanie tanierovej hmoždinky sa prevádza bez tŕňa, gumeným kladivom – až potom po osadení tela hmoždinky a jej zapustení sa zatĺka rozperný tŕň
- tanier osadenej hmoždinky nesmie prečnievať cez vonkajšiu hranu izolantu, je nutné ju zapustiť pod hranu izolantu o cca 1-2 mm
- chybne osadená (nepevne zakotvená, vyčnievajúca, deformovaná alebo inak poškodená) hmoždinka sa musí nahradiť novou hmoždinkou v zóne v svojho pôsobenia
- chybne osadená hmoždinka sa obvykle odstráni a otvor v tepelnej izolácii sa vyplňí použitým tepelno-izolačným materiálom – ak sa nedá hmoždinka odstrániť, upraví sa tak, aby nenarušovala rovinnosť budúcej základnej vrstvy
- prevedenie základnej vrstvy na takto pripravený podklad je možné najskôr po 12 hodinách.
Upozornenie
- Mechanické kotvenie dosiek izolantu z expandovaného polystyrénu (EPS) tanierovými hmoždinkami má doplnkovú funkciu. Minimálny počet hmoždiniek však nesmie klesnúť pod 4 ks/m².
- Mechanické kotvenie dosiek izolantu z minerálnej vlny (MW) tanierovými hmoždinkami má základnú nosnú funkciu. Minimálny počet hmoždiniek tu nesmie klesnúť pod 6 ks/m² pre izolant hrúbky do 100 mm a pod 8 ks/m² pre izolant hrúbky nad 100 mm.
Prevedenie základnej ( výstužnej) vrstvy
Požadovaná hrúbka základnej vrstvy je 3 mm, krytie výstužnej tkaniny je požadované minimálne 1 mm v ploche a minimálne 0,5 mm v mieste stykov výstuže presahom. Hrúbka základnej vrstvy pod 2 mm sa obecne považuje za vážny defekt diela. Po zavädnutí malty sa presahujúca tkanina oreže cez vonkajšiu hranu soklovej lišty. Spodná strana soklovej lišty s odkvapnicou zostáva čistá.
Prevedenú základnú vrstvu je nutné chrániť 48 hodín pred účinkami priameho dažďa, pred mrazom a pred silným vetrom.
Penetrácia základnej (výstužnej vrstvy) pod omietku
Konečná povrchová úprava
V prvej fáze – naťahovanie omietkoviny na penetrovaný podklad – je nutné zaistiť vrstvu rovnomernej hrúbky, odpovedajúcej veľkosti najväčšieho zrna.
V druhej fáze – štruktúrovanie natiahnutej vrstvy omietok, ktoré sa prevádza s vhodným časovým odstupom po zavädnutí omietky obvykle plastovým hladítkom. Doba zavädnutia je v priebehu sezóny premenlivá vo väzbe na teplotu, vlhkosť a prúdenie okolitého vzduchu.
Štruktúrované omietky s veľkosťou zrna pod 1,5 mm všeobecne nie sú vhodné pre zatepľovací systém.