| Zatepľovanie je témou, o ktorej dnes hovorí snáď každý. Nie každý však zatepľovaniu skutočne rozumie, a tak medzi ľuďmi kolujú niekedy až neuveriteľné historky o tom, ako sused zateplil a čo všetko sa mu prihodilo. Pokiaľ chcete zatepliť i vy a historky „tiežodborníkov“ vám tak trochu naháňajú strach, čítajte prosím ďalej. |  |
Na tomto mieste sa pokúsime vyvrátiť niekoľko najväčších mýtov o zatepľovaní.
| Mýtus prvý: | Zatepľovací SYSTÉM je zbytočný luxus |
| Mýtus druhý: | Polystyrén hrúbky 5 cm úplne stačí … |
| Mýtus tretí: | Stačí zatepliť len severnú stenu, tam, kde sú lodžie, je to zbytočné |
| Mýtus štvrtý: | Zateplený dom „nedýcha“ |
| Mýtus piaty: | Po zateplení vznikajú v interiéri plesne |
| Mýtus šiesty: | Zatepľovací systém by sa mal prevetrávať, ideálne medzi izoláciou a stenou |
| Mýtus siedmy: | Realizovať zatepľovací systém dokáže každý |
| Mýtus ôsmy: | Dokonalé utesnenie okien je najlacnejší a najúčinnejší spôsob šetrenia energií |
| Mýtus deviaty: | Polystyrén v konštrukciách po čase „mizne“ |
| Mýtus desiaty: | Najlacnejšie zateplenie získame kombináciou najlacnejších súčastí rôznych zatepľovacích systémov |
| Mýtus jedenásty: | Na zatepľovacie systémy možno použiť klasické omietky, ak sú v dostatočnej hrúbke |
| Mýtus dvanásty : | Do dlážky stačia zvyšky, čo zostali zo strechy |
Mýtus prvý: Zatepľovací SYSTÉM je zbytočný luxus
A čo my na to?
Predstavte si, že chcete auto. U jedného predajcu si vyberiete najlacnejšiu karosériu, u druhého motor v akcii, u ďalšieho volant – výhodný dovoz z Číny, od kamaráta kúpite štyri kolesá – (nevadí, že sú z nákladiaka – veď koleso ako koleso), celé to priveziete domov a zavoláte suseda – amatérskeho leteckého modelára, aby vám z toho poskladal vysnívané vozidlo.
Že by to nefungovalo? Že je to absurdné?
Vo svete zatepľovania je to, žiaľ, každodenná realita:
Investor nakúpi v stavebninách to, čo nájde – len nech je to lacné a nech je to to, čím zatepľoval aj brat Fero. Potom zavolá partiu majstrov, ktorá u susedov zľava stavala vlani garáž a u tých vpravo oberala na jeseň hrušky. A potom čaká. Ako každý i náš investor čaká za svoje, vôbec nie malé peniaze kvalitný výsledok – peknú fasádu, ktorá bude roky chrániť jeho dom a zároveň dlhé roky šetriť náklady na vykurovanie i údržbu domu.
Niekedy sa dočká, niekedy (väčšinou) však ani zďaleka nie:
Po prvom daždi krásna kuriatkovo žltá fasáda stratí väčšinu svojej farby ( „Nevadí – manželke sa aj tak nepáčila..“ ).
Po pár mesiacoch sa objavia prvé praskliny ( „že by to lepidlo na obklady bolo nejaké pokazené?“) a po prvej zime je fasáda zrelá na kompletnú rekonštrukciu ( „tak ale už mám toho dosť!“).
Investor reklamuje – skúša to u predajcu materiálov, u všetkých výrobcov, u realizátorov. Predajca ho posiela k výrobcom, výrobcovia sa s ním buď nebavia vôbec, alebo ho posielajú k tým druhým a „realizátori“ už oberajú pomaranče kdesi v Španielsku.
Iste – trochu za vlasy pritiahnutá realita, ale stať sa to môže i vám.
Pokiaľ chcete mať istotu, že za svoje peniaze dostanete naozaj kvalitu, na zateplenie použite KOMPLETNÝ ZATEPĽOVACÍ SYSTÉM, pretože
- všetky komponenty doporučené dodávateľom sú vyvinuté špeciálne pre zatepľovací systém a sú navzájom zosúladené, takže systém ako celok bude zaručene spoľahlivo fungovať
- vlastnosti kompletných zatepľovacích systémov sú overené skúškami v nezávislých skúšobniach a sú pravidelne kontrolované
- seriózny dodávateľ kompletného zatepľovacieho systému pôsobí na trhu dlhodobo a kvalitu jeho systémov potvrdzuje množstvo zrealizovaných referenčných stavieb
- dodávateľ kompletných zatepľovacích systémov dlhodobo spolupracuje s predajcami stavebných materiálov i s kvalitnými realizačnými firmami, pravidelne ich informuje o aktuálnych trendoch, podporuje ich v ich servise voči zákazníkovi a stará sa o vzdelávanie ich zamestnancov
- dodávateľ kompletného zatepľovacieho systému vám v prípade potreby rád poradí, doporučí vhodnú realizačnú firmu alebo vám ku kúpenému zatepľovaciemu systému „pribalí“ čosi navyše – návrh farebného riešenia fasády, teplotechnický prepočet, dovoz kompletného systému až na stavbu – a to všetko s úsmevom a zdarma
- a napokon – pokiaľ sa na vašej už zrealizovanej fasáde vyskytne akýkoľvek problém, seriózny dodávateľ kompletného zatepľovacieho systému sa ujme vašej sťažnosti a s plnou zodpovednosťou sa ju snaží vyriešiť k vašej spokojnosti, nech už je príčina kdekoľvek
TAKŽE – NEZATEPĽUJTE LACNO – ZATEPĽUJTE VÝHODNE – S KOMPLETNÝM ZATEPĽOVACÍM SYSTÉMOM!
Mýtus druhý: Polystyrén hrúbky 5 cm úplne stačí…
A naša odpoveď?
Že ako komu.
Pokiaľ zatepľujete novostavbu z moderných murovacích prvkov (veľkoformátové vysoko tepelnoizolačné tehlové bloky, presné tvárnice z bieleho pórobetónu a pod.) , tak tých 5 cm zrejme postačuje, pokiaľ, pravda, nestaviate nízkoenergetický alebo pasívny dom.
Pokiaľ však hovoríme o zatepľovaní dvadsať-tridsaťročných domov z plných alebo dierovaných tehál, zo šedého plynosilikátu alebo škvárobetónu – tu naša odpoveď znie:
5 cm polystyrénu určite nestačí!
Napriek svojej masívnosti (veľkej hrúbke) majú steny z tradičných murovacích prvkov len minimálnu tepelnoizolačnú schopnosť:
Ak by sme napríklad chceli dosiahnuť tepelný odpor R=2,0 m2.K/W u steny z plných pálených tehál, musela by mať tátostena hrúbku až 1,72 m! Naproti tomu rovnakú tepelnú ochranu poskytne fasádny polystyrén už v hrúbke 8 cm!
Inak povedané, každý dom z plných pálených tehál „znesie“ zateplenie izolantom hrúbky minimálne 8 cm, pretože samotné murivo je z hľadiska tepelnej izolácie v podstate úplne neúčinné. A to platí nielen o plných pálených tehlách, ale o ktoromkoľvek tradičnom murovacom materiále.
Okrem toho je dobré si uvedomiť, že cena jedného centimetra izolantu je v pomere k celkovým nákladom na zateplenie zanedbateľná, efektívnosť vynaložených prostriedkov pritom určuje najmä použitá hrúbka tepelnoizolačnej vrstvy!
Bez ohľadu na to, akú hrúbku izolácie použijete, musíte zaplatiť materiál na lepenie i stierkovanie, povrchovú úpravu, prácu realizačnej firmy, lešenie a podobne.
Čím väčšiu hrúbku izolácie však použijete, tým viac budete šetriť v priebehu životnosti zatepľovacieho systému a tým lepšiu ochranu vášmu domu i vašej rodine pred zimným chladom i letnou horúčavou poskytnete.
Pri návrhu zatepľovacieho systému sa preto neriaďte „dobrými“ radami susedov, ale obráťte sa na odborníkov – pomôžu vám navrhnúť optimálnu hrúbku zatepľovacieho systému práve pre váš konkrétny dom. A určite vás presvedčia, že
NEŠETRITE NA HRÚBKE – UŠETRÍTE!
Mýtus tretí: Stačí zatepliť len severnú stenu, tam, kde sú lodžie, je to zbytočné
Ide o úplne mylnú predstavu. Zateplenie má zmysel vtedy, keď sa odstránia všetky tepelné mosty, cez ktoré sa stavba ochladzuje a vznikajú tepelné straty. Zateplenie len jednej steny síce zníži tepelné straty, ale tak ako silu reťaze určuje najslabšie ohnivko, tak pri stavbe je to najslabší, resp. najhorší prvok obvodovej steny. Vyskytujú sa prípady čiastkových riešení (napr. bytový dom sa rozhodne zatepliť len jednu stranu bytovky, prípadne iba strechu), čo je však najhoršie aj najmenej ekonomické riešenie, ktorého sa treba vyvarovať. Teplo bude unikať aj cez vnútorné, nevykurované priestory a tiež bude nemožné rozlíšiť a zmerať spotrebu energie na zateplenej a nezateplenej strane. Takže všetko ostane po starom a peniaze budú naďaľej utekať stenami von.
Mýtus štvrtý: Zateplený dom „nedýcha“
Čo si myslíme my:
Správne zateplený dom určite dýcha. Navyše je rozumné pozrieť sa na problém „dýchania“ (alebo správnejšie PAROPRIEPUSTNOSTI) obvodového plášťa odborne a bez zbytočných emócií.
Schopnosť obvodovej steny prepúšťat vodné pary („dýchať“) popisuje veličina difúzny odpor. Čím väčší difúzny odpor steny, tým menej vodnej pary stena prepustí a tým menej teda „dýcha“. Difúzny odpor rastie s hrúbkou konštrukcie, zároveň paropriepustnosť obvodovej steny závisí od toho, z čoho je postavená – v prípade zateplenej steny teda od vlastností samotného muriva i vlastností jednotlivých vrstiev zatepľovacieho systému.
Na obrázku vidíme porovnanie difúzneho odporu steny z rôznych murovacích prvkov, zateplenej rôznymi druhmi zatepľovacieho systému.
Už na prvý pohľad sú zrejmé tri skutočnosti:
- difúzny odpor samotnej steny je zvyčajne väčší než difúzny odpor dodatočného zateplenia, t.j.samotná obvodová stena prepustí menej vodnej pary než je schopný prepustiť zatepľovací systém – záleží teda skôr na tom, z čoho je dom postavený, než na tom, čím je zateplený
- pokiaľ zatepľujeme murivo z plných tehál alebo z iných hutných murovacích prvkov, môžeme použiť ktorýkoľvek zatepľovací systém – jeho paropriepustnosť bude vždy zrejme vyššia než paropriepustnosť pôvodného muriva
- vyjadrenie o „NEDÝCHANÍ“ (resp. nízkej paropriepustnosti) zateplenej steny je zavádzajúce – aj ten najhutnejší murovací materiál zateplený polystyrénom prepustí niekoľkonásobne viac vodnej pary ako napríklad hydroizolácia
Okrem toho – paropriepustnosť obvodovej steny sa niekedy zbytočne preceňuje. V bežnom byte alebo rodinnom dome sa pri normálnej prevádzke vytvorí výrazne menej vodnej pary, ako dokáže prepustiť ktorákoľvek obvodová stena.
Inak je to samozrejme v prevádzkach, ktoré vytvárajú veľké množstvo vodnej pary, ako sú priemyselné kuchyne, verejné kúpele či bazénové haly. Tu môže viesť nižšia paropriepustnosť obvodových stien k výrazným poruchám obvodového plášťa.
V oblasti bytových stavieb však tiež majú systémy s vyššou paropriepustnosťou (napr. Baumit open alebo minerálny systém) svoje opodstatnenie:
- pokiaľ sa zatepľuje starý dom s murivom poškodeným zvýšenou vlhkosťou a soľami
- pokiaľ sa zatepľujú steny postavené z murovacích prvkov z vyššou paropriepustnosťou (napr. tvárnice z pórobetónu)
- pokiaľ sa zatepľuje veľmi rýchlo postavený dom s veľkým množstvom zabudovanej vlhkosti – tu môže vysoko paropriepustný zatepľovací systém urýchliť vysušovanie stavby a zvýšiť kvalitu bývania v prvých rokoch po dokončení stavby
Pokiaľ chcete mať istotu, že váš zateplený dom bude „dýchať“, obráťte sa na odborníkov – posúdia zateplenie z hľadiska difúzie vodnej pary a v prípade potreby navrhnú vhodné riešenie, ktoré vám zabezpečí príjemnú klímu vo vašom dome či byte.
Mýtus piaty: Po zateplení vznikajú v interiéri plesne
Tak tento mýtus je snáď kráľom všetkých mýtov o zatepľovaní.
Plesne sú nebezpečné mikroorganizmy, priamo ohrozujúce zdravie a život človeka, ich prítomnosť v dome či byte je teda skutočne nanajvýš nežiadúca.
K svojmu životu potrebujú vlhko a pokoj – to znamená, že v interéri nachádzajú svoj priestor na zavlhnutých miestach s obmedzeným prúdením vzduchu – najčastejšie v kútoch alebo za masívnymi kusmi nábytku.
Pokiaľ chceme vyriešiť problém plesní v interiéri, musíme poznať ich príčinu.
A príčina je celkom jednoduchá – nezateplené steny!
Že ako je to možné? Nuž takto:
- Nezateplená stena má nízky tepelný odpor, t.j. v zime sa veľmi ochladzuje – jej vnútorný povrch je veľmi studený, kritické sú miesta so zníženým prúdením vzduchu ako už spomínané kúty, miesta za nábytkom alebo miesta, kde je už i tak nízka tepelnoizolačná schopnosť steny ešte oslabená tepelnými mostami (železobetónové preklady, vence a pod.). Na týchto miestach je teplota vnútorného povrchu steny nižšia o 2-3oC oproti miestam na rovných nekrytých povrchoch!
- Na miestach kde teplota povrchu poklesne pod kritickú hodnoty tzv. teploty rosného bodu (cca. 12oC v závislosti od konkrétnej teploty a vlhkosti vnútorného vzduchu), dochádza k povrchovej kondenzácii, tj. vodná para zo vzduchu sa na studenom povrchu steny zráža a mení sa na kvapalinu.
- Studený, vlhký povrch steny na miestach, kde je minimálne prúdenie vzduchu sa potom stáva ideálnym miestom pre život plesní a iných zdraviu nebezpečných mikrorganizmov
A ako si pomôcť? Riešenie sa volá ZATEPLENIE:
- zvýšenie tepelného odporu steny má za následok zvýšenie vnútornej povrchovej teploty steny
- na teplej stene sa vodná para zo vzduchu nezráža a ostáva teda trvalo suchá
- na suchej teplej stene nemajú plesne žiadnu šancu prežiť!
A na záver ešte jedna poznámka:
Pokiaľ máte vo svojom dome problém s plesňami, neštrite na hrúbke izolantu!
Dostatočná hrúbka izolantu zabezpečí potrebnú teplotu vnútorného povrchu i na kritických miestach obvodovej steny a zbaví vás tak natrvalo problémov s plesňami!
Mýtus šiesty: Zatepľovací systém by sa mal prevetrávať, ideálne medzi izoláciou a stenou
Naša odpoveď:
Ãno, aj s týmto sa v našej praxi často stretávame – niektorí „majstri“ úmyselne lepia izolant na podklad tak, aby pod ním vznikla odvetrávaná vzduchová medzera, iní dokonca úmyselne zabudujú do izolantu ešte i vetracie mriežky – „len nech sa to tam pekne vetrá!“
Avšak – takéto ODVETRÁVANIE je úplne proti princípu kontaktného zatepľovacieho systému a úplne znehodnocuje celú investíciu!
Pripomeňme si teda princíp kontaktného zatepľovacieho systému:
Správne nalepený izolant, v prípade potreby i mechanicky ukotvený hmoždinkami, chránený výstužnou vrstvou a povrchovou úpravou ochraňuje nezateplené murivo ( a teda i vnútorné priestory) pred chladom v zime resp. pred horúčavou v lete.
A teraz si predstavte, že dáte na „dobré“ rady a zabezpečíte prúdenie vzduchu pod izolantom! Toho istého studeného vzduchu od ktorého ste pôvodne chceli murivo odizolovať! Rovnako ako pred nalepením izolantu máte i teraz na povrchu steny pätnásťstupňový mráz, celú investíciu ste si teda mohli ušetriť. Navyše – pri silnom vetre je tu reálne nebezpečenstvo, že nárazový vietor strhne zatepľovací systém zo steny a váš dom zostane celkom bez fasády.
Len správne nalepený izolant je zárukou toho, že váš systém bude skutočne izolovať a vaše peniaze sa vám vrátia v podobe úspor na účtoch za energiu na vykurovanie.
Mýtus siedmy: Realizovať zatepľovací systém dokáže každý
Naša odpoveď:
Lepiť izolačné dosky, realizovať výstužnú vrstvu alebo naťahovať povrchovú úpravu sa naozaj dokáže pomerne rýchlo naučiť takmer každý. Tieto zručnosti však ešte z neho skutočného majstra -zatepľovača neurobia. Omnoho náročnejšou a i z hľadiska dlhodobej životnosti systému dôležitejšou časťou realizácie zateplenia je správna realizácia všetkých kritických detailov – tzn. detailov napojenia zatepľovacieho systému na okolité konštrukcie – okná, dvere, balkóny, strešné rímsy a pod. alebo detailov v miestach zvýšeného namáhania systému ako sú detail sokla, nárožia, nadpražia alebo prípadné dilatácie. Tu správny majster jednak pozná teoreticky správne riešenie detailu, dokáže ho „našiť“ na podmienky na vašom konkrétnom dome a samozrejme – pracuje precízne a trpezlivo.
Ako sa teda nepomýliť pri výbere realizačnej firmy pre váš zatepľovací systém si môžete prečítať tu!
Mýtus ôsmy: Dokonalé utesnenie okien je najlacnejší a najúčinnejší spôsob šetrenia energií
Slovo „dokonalé“ by som nahradil výrazom „primerané“. Akonáhle utesníme okna dokonale, zamedzíme síce nadmernému a nežiadúcemu úniku tepla, ale i vetraniu potrebnému pre naše zdravie. Pokles výmeny vzduchu v obytnej miestnosti pod polovicu jej objemu za hodinu a v trvale neobývanej miestnosti pod tretinu jej objemu za hodinu môže nadmerne zvýšiť koncentráciu škodlivín v bytoch a tým i riziko alergií a vyvolať ťažké stavebné havárie (okrem vzniku a bujneniu pliesni je možné dôjsť až k deštrukcii materiálov hnilobou a hubami). Dokonale utesniť škáry je možné len vtedy, ak zaistíme požadovanú výmenu vzduchu iným spôsobom. Ak zvažujeme oproti zatepľovacím systémom lacné utesnenie okenných škár, musíme započítať i následné vynutené investície do iného vetrania. Dokonalé tesnenie je doslova šetrením za každú cenu (a ta v je tomto prípade vysoká). Pre tesnenie okien teda platí, „všetkeho s rozumnou mierou.“ Nové typy kvalitných okien umožňujú potrebné odtesnenie.
Priemerná slovenská domácnosť spotrebuje asi 60% z celkového množstva energie na vykurovanie. Táto energia postupne uniká do vonkajšieho prostredia jednotlivými stavebnými konštrukciami (obvodovými stenami, stropnými a strešnými konštrukciami, oknami, či dverami).
- Strechou 10 %
- Stenami 32 %
- Podlahou 7 %
- Oknami 16 %
- Tepelné straty vetraním 35 %
- Tepelné straty vedením 65 %
Treba poznamenať, že úplne zabrániť tepelným stratám je nemožné, ale dajú sa výrazne znížiť.
Mýtus deviaty: Polystyrén v konštrukciách po čase „mizne“
Povera vznikla v začiatkoch používania tohoto izolačného materiálu v dôsledku prehreškov voči jeho užitkovým vlastnostiam. Penový polystyren neodolává teplotám trvale sa pohybujúcim nad 70 0C, ani pôsobeniu organických rozppúšťadiel. Použitie penového polystyrénu pod čierne či tmavo modre matné sklo v prvých typoch medziokenných vložkách, a pužitie lepidiel, ktoré obsahovali organické rozpúšťadla, pri položení hydroizolacií spôsobovalo uvedené „miznutie“ penového polystyrénu. Ešte nedávno malo obdobné dôsledky prílišné zvýšenie teplôt pri urychlovaní výroby vrstvených obvodových panelov preteplovaním spolu s používaním nevhodných prostriedkov pri odbedňovaní oceľových foriem bočnic panelov. Pozoruhodné je že k dielčej likvidácii penového polystyrénu došlo behom veľmi krátkeho času výroby obvodových panelov, po ich zabudovaní do „panelákov“ sa s ním už nič nedialo. Následné kontroly ukázali chybajúci polystyrén a laicky vznikla vyššie uvedená povera.
Platí teda zásada – ak sa správame k penovému polystyrénu slušne, je jeho trvanlivost srovnateľná s trvanlivosťou ostatných materiálov stavby.
Mýtus desiaty: Najlacnejšie zateplenie získame kombináciou najlacnejších súčastí rôznych zatepľovacích systémov
Každý zateplovací systém má vyvíjané a odskúšané optimálne spolupôsobenie všetkých zložiek. Citovanú kombináciu získame akúsi náhražku, ktorá však nemá odskúšané a teda ani garantované vlastnosti. Najrizikovejšou býva trvanlivosť takto zostavených „systémov“ a ich stálofarebnosť. Nízká investícia „zaplatená“ krátkou trvanlivosťou iste nie je najlacnejším riešením.
Mýtus jedenásty: Na zatepľovacie systémy možno použiť klasické omietky, ak sú v dostatočnej hrúbke
Teplotné dilatačné pohyby (rozťahovanie materiálov pri vyšších teplotách a ich zmršťovanie pri nízkych teplotách) povrchových vrstiev vonkajšieho povrchu tepelnej izolacie spôsobujú výrazné namáhanie omietkovej vrstvy, ktoré krehká a nepoddajná klasická omietka nevie preniesť a popraská i pri väčších hrúbkach. Predpokladom dlhodobej trvanlivosti zatepľovacieho systému (bez trhlín, ktoré vedú k rychlej degradacii systému) sú pružné a poddajné špeciálne tmely a omietky a v nich zakotvená vyztužná sieťovina (s nemennou veľkosťou ôk) , ktorá zaistí rovnomerné rozloženie namáhanie do celej plochy. Používanie neodskúšaných a necertifikovaných napodobnenin, ako aj nedokonalé prevedenie sa obvykle vymstí skrátením trvanlivosti zatepľovacieho systému.
Mýtus dvanásty: Do dlážky stačia zvyšky, čo zostali zo strechy
naspäťDo plávajúcixh podláh je potrebné použiť odporúčané výrobky, pretože okrem tepelnoizolačných a akustických vlastností musia izolácie prenášať i mechanické zaťaženie. Je dôležité použiť izolácie s dostatočnou pevnosťou, ktoré budú schopné preniesť zaťaženie vplyvom používania podlahy. Podľa typu objektu (rodinný dom, administratívna budova, skladové priestory), resp. úžitkového zaťaženia na podlahu je nutné rozlišovať i typ odporúčanej izolácie – polystyrén alebo kamenná minerálna vlna.
Pri roštovej podlahe zaťaženie do nosnej časti prenáša rošt, najčastejšie drevený, takže možno použiť mäkkú izoláciu (minerálna vlna), ktorá izoluje tepelne a akusticky.
Článok bol spracovaný na základe materiálov spoločnosti Baumit, Knauf Insulation a Fritsch CZ