Čo by ste mali vedieť o zatepľovaní budov
|
 |
1) Je pre všetky paneláky vhodný jeden spôsob zatepľovania? Ak áno, ktorý?
Zatepľovacie systémy sa odlišujú svojou podstatou pôsobenia. Známe sú v zásade dva princípy zatepľovacích systémov: kontaktné a odvetrané. Okrem fyzikálnej podstaty sa odlišujú aj skladbou a cenou. Pre panelové budovy sú dostačujúce a vyhovujúce kontaktné zatepľovacie systémy, ktoré na stavebný trh dodávajú viaceré firmy, ktoré by mali mať o nich doklady preukazujúce zhodu vlastností s požiadavkami, ktoré sú vymedzené právnymi a technickými predpismi. Podstatou je, aby sa pri zateplení uplatnili systémy, pre ktoré boli vydané doklady preukazovania zhody. Ďalšou dôležitou stránkou je zohľadnenie vlastností stavebných konštrukcií bytového domu v spracovaní projektovej dokumentácie zateplenia. Táto projektová dokumentácia poslúži ako podklad aj po ukončení životnosti zateplenia (predpokladaná životnosť je 30 rokov).
2) Akú životnosť má zateplenie?
Ako bolo uvedené, zateplenie by podľa našich predpisov malo mať životnosť 30 rokov. Podľa ETAG 004 – metodického predpisu na europské technické osvedčenie kontaktné zatepľovacie systémy v Europskej únii majú preukázať životnosť minimálne 25 rokov.
3) Vyžadujú kontaktné zatepľovacie systémy špeciálnu starostlivosť?
Kontaktné zatepľovacie systémy majú ako povrchovú úpravu omietky. Vzťahujú sa teda na ne podmienky údržby rovnaké ako pre akékoľvek iné povrchové úpravy. Samozrejme, že je potrebné ošetriť prípadne vzniknuté trhliny a po 15-ich rokoch je možné predpokladať potrebu väčšej opravy vrátane obnovy farebného vzhľadu.
4) Ovplyvňuje farba efektívnosť zateplenia? Vraj sú vhodnejšie svetlé odtiene, prečo je to tak?
Požiadavka na farbu vonkajšej povrchovej úpravy súvisí s tepelnou prijímavosťou (akumuláciou) tepla a dĺžkovými zmenami vplyvom rozdielu teplôt. Zvýšenie teploty vrstvy spôsobuje väčšie dĺžkové zmeny. Pohltivosť tepla ovplyvňuje farba povrchu. Tmavšie odtiene spôsobujú väčšie zohriatie povrchu.
5) Budovu možno zatepliť zvonka aj znútra, kedy je ktorý spôsob vhodnejší?
V našich klimatických podmienkach je jednoznačne vhodné iba zatepľovanie zvonka. Zateplením zvonka sa prekryjú všetky tepelné mosty a zníži sa teplotné namáhanie nosných konštrukcií. Nosná konštrukcia sa dostáva celoročne do pôsobenia kladných teplôt. Pri zateplení zvnútra sú iným režimom namáhané stavebné konštrukcie v oblasti stykov obvodového plášťa a vnútorných konštrukcií (stropy, steny) a iným ostatná časť obvodového plášťa. Na vonkajšom povrchu to môže spôsobiť vznik ďalších trhlín. Obyčajne dochádza ku kondenzácii vodnej pary na rozhraní zateplenia a pôvodného vnútorného povrchu. Obyčajne v okrajových častiach (v kútoch), najmä posledného podlažia, vznikajú plesne.
6) Aké sú najčastejšie chyby pri zatepľovaní?
Najčastejšie sa podceňuje minimálna hrúbka izolácie v závislosti od existujúcej hrúbky a typu steny. Často sa použije nevhodný typ izolácie pre jednotlivé funkčné druhy zateplenia. Je dôležité, aby zabudovávaná izolácia neobsahovala žiadnu vlhkosť. Nevyhovujúce komponenty v systéme sa používajú ako lacnejšia, ale nekvalitná náhrada za predpísané komponenty, ktoré požaduje výrobca zatepľovacieho systému. Stáva sa, že sa k nim priklonia realizačné firmy na základe lepšej cenovej dostupnosti.
7) Ako sa im vyhnúť?
Asi jediným spôsobom: rešpektovaním odborníkov aj keď nie sú lacní, ale vykonajú zodpovednú prácu; týka sa to projektantov, zhotoviteľov, ale aj technického dozoru.
8) Môžu opravy systémových porúch realizovať bežné stavebné firmy, alebo sú potrebné špecializované?
Ťažko rozlíšiť, čo je to bežná alebo špecializovaná firma. Rozhodne by sa mala preukázať referenciami. Ak je súčasťou odstraňovanie systémovej poruchy zateplením, je prezieravé využiť služby firmy, ktorá je nositeľom licencie na práce zatepľovania. Licencie vydáva Technický a skúšobný ústav, n. o., v Bratislave.
9) Oknami uniká najviac tepla, nie je preto výhodné radšej vymeniť okná ako zatepliť steny?
Oknami uniká naozaj najviac tepla, preto okná sú zdrojom najväčších úspor. Samozrejme záleží aj na ich ploche a tým podiele na celkových tepelných stratách. Staré drevené zdvojené okná majú vysoký súčiniteľ prechodu tepla, majú vysokú infiltráciu, majú nevhodné a často i nefunkčné kovanie. Sú väčšinou po reálnej životnosti a určite po tzv. životnosti morálnej. Okná, aspoň všade tam, kde nie je nútené vetranie, zabezpečujú aj výmenu vzduchu v miestnosti. Ovplyvňuje sa tým relatívna vlhkosť vzduchu v miestnosti. Krátkym, ale intenzívnym vetraním sa vymení vlhký vnútorný vzduch za vzduchu vonkajší s nízkym obsahom vlhkosti. Výmena okien by sa mala uskutočniť pred zateplením obvodového plášťa, čím sa zvýši teplota na vnútornom povrchu obvodového plášťa. Výmenou okien za nové, tesnejšie sa mení vlhkostný režim v miestnostiach. Pri zníženej výmene vzduchu narastá relatívna vlhkosť vzduchu, čím môže pri nezmenených tepelnoizolačných vlastnostiach obvodového plášťa skôr dochádzať k rastu plesni. Zvýšením vnútornej povrchovej teploty obvodového plášťa vplyvom zateplenia na vonkajšom povrchu, vrátane ostenia, nadpražia, parapetu, sa toto nebezpečie odstráni.
10) Je pravda, že zateplením, najmä pri tepelnej izolácii na báze penového polystyrénu (EPS), sa konštrukcia príliš uzavrie a „nedýcha“?
Vlhkostné vlastnosti stavebných materiálov charakterizuje faktor difúzneho odporu a stavebných konštrukcii difúzny odpor. Čím je hodnota faktora difúzneho odporu nižšia, tým materiál lepšie prepúšťa vodnú paru. Difúzny odpor závisí aj na hrúbke materiálu. Vhodnosť použitia jednotlivých tepelnoizolačných materiálov (tepelná izolácia na báze minerálnej vlny alebo penového polystyrénu) závisí na vlastnostiach pôvodných konštrukcii a na obsahu vlhkosti a teplote vzduchu v miestnostiach budovy. Rozhodujúcou podmienkou pre výber tepelnoizolačného materiálu, ale aj zatepľovacieho systému je účel budovy. V budovách na bývanie, administratívnych budovách apod. nepôsobia významné zdroje vlhkosti a preto je možné na zateplenie uplatniť kontaktné zatepľovacie systémy s tepelnou izoláciou či z penového polystyrénu alebo minerálnej vlny. Budovy, ako napr. plavárne s vnútorným režimom užívania namáhaným vysokou vlhkosťou, je potrebné zatepliť odvetraným zatepľovacím systémom s tepelnoizolačnou vrstvou na báze minerálnej vlny. Vhodnosť uplatnenia navrhovaného systému je vždy potrebné preukázať výpočtom.
11) Do akých výšok stavby a za akých podmienok je v zatepľovacom systéme možno uplatniť EPS (penový polystyrén) ?V zmysle článku 117a zmeny 8 STN 73 0802 je zrejmé, že pri stavbách s požiarnou výškou do 22,5 m je možné použiť v kontaktných zateplovacích systémoch do výškovej polohy požiarneho úseku najviac 22,5 m tepelnú izoláciu s triedou reakcie na oheň E (podľa STN EN 13 501-1) alebo tepelnú izoláciu horľavosti A alebo B (podľa STN 73 0861 alebo STN 73 0862) a kontaktný zateplovací systém musí mať triedu reakcie na oheň najviac B-s1, d0. Pri požiarnej výške nad 22,5 m musí sa od tejto výšky použiť tepelná izolácia s triedou reakcie na oheň najviac A2-s1, d0, (podľa STN EN 13 501-1) alebo tepelná izolácia horľavosti A alebo B (podľa STN 73 0861 alebo STN 73 0862) a kontaktný zateplovací systém musí mať triedu reakcie na oheň najviac A2-s1, d0. Prvú podmienku splňa EPS uvádzaný v dokladoch preukazovania zhody pre tepelnoizolačné kontaktné systémy a je možné použiť ho do požiarnej výšky 22,5 m, prípadne pri vyšších budovách ho kombinovať a uplatňovať len do výšky 22,5m
12) Podľa čoho sa navrhuje hrúbka tepelnej izolácie v zatepľovacom systéme ?
Hrúbka tepelnej izolácie v kontaktnom zatepľovacom systéme (KZS) aplikovanom na obvodovom plášti sa navrhuje postupmi, ktoré vyplývajú z STN EN ISO 6946 a STN EN ISO 13790, pričom je potrebné preukázať splnenie štyroch kritérií reprezentujúcich požiadavky na tepelnú ochranu stavebných konštrukcií a budov podľa STN 73 0540-2: 2002 Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov. Tepelná ochrana. Časť 2 : Funkčné vlastnosti.
Znamená to, že nepostačuje navrhnúť hrúbku tepelnej izolácie pre výsek obvodového plášťa na neprekročenie maximálnej normou stanovenej hodnoty súčiniteľa prechodu tepla UN (W/(m2.K), ale je nutné navrhnúť potrebnú hrúbku s ohľadom na splnenie hygienického kritéria, t.j. zabezpečenia vnútornej povrchovej teploty vyššej ako je kritická teplota rizika rastu plesní v miestach tepelných mostov pri uvažovaní teplotných a vlhkostných podmienok pôsobenia podľa lokality osadenia budovy a účelu užívania miestnosti. Takto navrhnutou hrúbkou tepelnej izolácie by sa malo preukázať splnenie energetického kritéria (pri uvažovaní počtu dennostupňov 3422 K.deň) určeného v závislosti na faktore tvaru budovy. Navrhnutou hrúbkou tepelnej izolácie v súčinnosti s ostatnými úpravami by sa malo preukázať splnenie potreby tepla na vykurovanie spĺňajúce predpoklad dosiahnutia aspoň triedy energetickej hospodárnosti B podľa vyhlášky MVRR SR č. 625/2006 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov.
Zdroj: Združenie pre zatepľovanie budov
