Sadrokartónové systémy sú mimoriadne vhodné pre výstavbu podkroví. Úlohou podkrovných konštrukcií je vytvoriť v interiéri príjemné prostredie a zároveň zabezpečiť tepelnú izoláciu priestoru. Obklad podkrovia sadrokartónom spočíva v odbornom uložení tepelnej izolácie a pripevnení sadrokartónových dosiek na vyrovnanú konštrukciu z CD profilov. Pred vlastným obkladaním je potrebné si preveriť neporušenosť strešnej krytiny, vrátane poistnej fólie únosnosť strešnej konštrukcie, (dodatočné zaťaženie je cca 15 kg/m2), technický stav strešnej konštrukcie s ohľadom najmä na prípadnú hnilobu, vlhkosť a starobu drevených prvkov, správnosť uloženia tepelnej izolácie, hlavne či sú vyplnené všetky medzery medzi krokvami a klieštinami, či je zabezpečené dostatočné a funkčné odvetranie strešného plášťa.
Nosná konštrukcia
CD profily sa pripevňujú kolmo ku krokvám (resp. klieštinám) pomocou krokvových alebo priamych závesov prípadne nastavovacích strmeňov. Maximálna osová vzdialenosť profilov je 50 cm, s ohľadom na požiarnu odolnosť a na hrúbku opláštenia sa môže vzdialenosť profilov znížiť až na 40 cm. Sadrokartónové platne sa pripevňujú kolmo ku konštrukcii samoreznými skrutkami TN 25 pri jednoduchom alebo TN 35 pri dvojvrstvovom opláštení. Maximálna vzdialenosť skrutiek je 17 cm. Pri oplášťovaní treba dodržať zásadu preväzovania priečnych škár vždy o jednu vzdialenosť medzi profilmi.
Tepelná a zvuková izolácia
Hrúbku izolácie treba voliť s ohľadom na požadovaný tepelný odpor konštrukcie, riadiť sa treba aktuálnymi normami STN pre novostavby alebo rekonštrukcie. Tepelnú izoláciu je vhodné aplikovať vo viacerých vrstvách, aby sa zamedzilo vzniku tepelných mostov. Prvá vrstva sa ukladá medzi krokvy tak, aby sa úplne neuzavrel priestor medzi izoláciou a strešnou krytinou (vetranie strešného plášťa). Druhá vrstva sa ukladá priečne na prvú vrstvu, tak aby boli krokvy zakryté po celej šírke.
Parozábrana
sa aplikuje vždy, keď majú sadrokartónové konštrukcie zatepľovaciu funkciu voči vonkajšiemu prostrediu. Funkčná parozábrana obmedzuje prúdenie vodnej pary, a tým aj jej zrážanie v mieste uloženia tepelnej izolácie. Zvyšuje životnosť nosnej drevenej konštrukcie, pretože vytvára v krove správny vlhkostný režim a nepriaznivé podmienky pre drevokazné huby. Parozábranu tvorí väčšinou polyetylénová fólia s veľmi nízkou difúznosťou. Vyrába sa s výstužnou páskou alebo bez nej a môže mat reflexnú fóliu. Reflexná vrstva zabraňuje prieniku škodlivého elektromagnetického žiarenia do interiéru a odráža späť sálavé teplo, čím znižuje náklady na vykurovanie.
Pri montáži parozábrany je treba dbať na to, aby sa jednotlivé pruhy prekrývali minimálne o 150 mm. Prekrytie musí byť orientované tak, aby do sadrokartónového opláštenia nemohla preniknúť prípadná skondenzovaná vlhkosť. Reflexná vrstva parozábrany sa nesmie dotýkať obkladu, inak sa výrazne zníži jej schopnosť odrážať sálavé teplo do interiéru. Parozábrana a poistná hydroizolácia sa nesmú nikdy dotýkať, vždy musí byť medzi nimi tepelná izolácia.
Umiestnenie obyčajnej parozábrany
Umiestnenie obyčajnej parozábrany
